Slovenský národ prechádza zmenou. Aspoň si to myslí. Očakáva výraznú zmenu k lepšiemu. Opäť túto zmenu očakávajú od svojich 150-ich staro-nových zástupcov, ktorých si väčšina z nich zvolila. Veria, že títo staro-noví ich tentokrát nesklamú. pokračovanie článku
Kiež by som bol ako ona. Myslím, ako moja priateľka. Žije si relatívne bezstarostne. Nemá pri veľké nároky na život. Veľa toho nepotrebuje. Vie sa tešiť aj z mála. Život vôkol príliš nesleduje. Zaujíma ju hlavne súčasný život. Do budúcnosti sa takmer nepozerá. Nesleduje správy, nevie veľa o kríze, politiku nesleduje, nevolí, nevie čo je „gorila" a ani ju to netrápi. Žije si spokojne v sladkej nevedomosti... Na druhej strane som tu ja. Človek hľadajúci pravdu, ktorý príliš šťastia nenachádza. Čím viac toho viem, tým som menej spokojný a menej šťastný. Neviem sa tešiť z toho čo mám, stále prahnem po niečom ďalšom. Nie nebojte sa, nie je to nič materiálne. Tieto veci ma priveľmi neuspokojujú. Pachtím po poznaní, po uvedomení sa, po pravde a po vzdelaní. Problém ale je, že veľká väčšina tej pravdy, ktorá sa mi neustále pre mnou otvára nie je až taká pekná, ako by niekto čakal. Ba naopak je krutá a nepekná. pokračovanie článku
Všetci kradnú. Niektorí menej, niektorí viac. Niektorí peniaze, niektorí druhému vzácny čas.
Je úplne jedno či sú zelení, modrí alebo červení. Farba nehrá rolu. pokračovanie článku
Poznáte ich. Krehké, citlivé, pojašené, krásne, sexi, emotívne, klebetné. Proste ženy. Sú takmer všade, kde sa pozriete. To „takmer" hrá v tomto článku veľkú roľu.
Viem si predstaviť kde by asi bolo ľudstvo, keby na svete existovali len muži. Každý by chcel byť bohatý, slávny, mocný a hrať sa na boha. Skončilo by to neustálym bojom o toto všetko. Boj by si vyžiadal tú najcennejšiu obeť - našu planétu. Našťastie tu máme ženy. Alebo oni majú nás. Bohužiaľ. pokračovanie článku
Spomínam si na moju pubertu. Mám 15 rokov. Som nenápadný, tichý chlapec. Každý rok chodím poctivo na preventívne prehliadky svojmu detskému stomatológovi. Je to žena. Mladá, taká pojašená. Ako po každý rok odchádzam z ambulancie po mega-rýchlom vyšetrení cca. 1-2 minúty aj s pečiatkou o návšteve (veď detí je veľa) zo slovami stomatologičky: „Máš krásne zuby. Máš zuby ako krokodíl. Ty sem ani chodiť nemusíš." pokračovanie článku
Zdravotná starostlivosť na Slovensku proklamovaná ako „verejná služba" občanom zakotvená v našej Ústave už takmer nie je už službou verejnou ale z veľkej miery komerčnou.
Snaha o komercionalizáciu verejného zdravotníctva sa postupne prejavuje viac a viac. Výsledkom tejto snahy je fakt, že na našom „utrpení" si mastia vačky hlavne poisťovne a farmaceutické spoločnosti. A zopár politikov. Rádový občan to predsa všetko zaplatí.
Štát sa zaviazal poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť všetkým občanom SR či už platiacim alebo neplatiacim si zdravotné poistné. Je to ale naozaj tak? pokračovanie článku
Čo všetko robí pre svoje zdravie bežný Slovák?
Nechávať zodpovednosť za naše zdravie nášmu zdravotníctvu - lekárom veru nestačí. Teda určite nie mne. Áno, je to veľmi komfortné a bezstarostné. Veď od toho sú tu tí naši lekári. Sú tu pre nás, keď už si ich platíme. Lenže čo ak oni samotní zlyhávajú?! Nie je čas sa zamyslieť nad sebou a nad vlastným zdravím? Je čas začať od seba. pokračovanie článku
Obyčajný človek snažiaci sa nájsť pravdu a poznanie.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
