Prečo (ne)verím lekárom

Autor: Branislav Holbay | 29.11.2011 o 17:19 | (upravené 29.11.2011 o 17:36) Karma článku: 11,48 | Prečítané:  2107x

Spomínam si na moju pubertu. Mám 15 rokov. Som nenápadný, tichý chlapec. Každý rok chodím poctivo na preventívne prehliadky svojmu detskému stomatológovi. Je to žena. Mladá, taká pojašená. Ako po každý rok odchádzam z ambulancie po mega-rýchlom vyšetrení cca. 1-2 minúty aj s pečiatkou o návšteve (veď detí je veľa) zo slovami stomatologičky: „Máš krásne zuby. Máš zuby ako krokodíl. Ty sem ani chodiť nemusíš."

Všetky zuby mám v pôvodnom stave. Odchádzam s dobrým pocitom, že mám zdravý chrup, a že všetko čo (ne)robím dobre. Ako čas plynul, začal som si uvedomovať niektoré veci. Mal som pocit, že mi tu niečo nesedí. Ako je možné, že človek bez správnej starostlivosti o svoje zuby mám chrup v tip-top stave? Nebodaj mám dar od Boha?
Na moje šťastie si musím zmeniť zubára. Nemám to ďaleko. Sú to dvere vedľa. Dokonca sestrička je z rodiny. Teším sa. Do rúk si ma berie skúsený stomatológ, ktorému je očividne jedno, že strká svoje voňavé cigaretové prsty bez hygienických rukavíc do mojej ústnej dutiny. Na moje prekvapenie mi „z fleku" hlási: „Máme tu asi 5-6  kazov". A to si ešte neurobil röntgenový snímok chrupu.
V tom okamihu som zostal zmätený. Pýtal som sa sám seba: „Ako je to možné?". Jeden mi vraví, že mám zuby úplne O.K. a na druhý deň mi druhý tvrdí opak. Cítil som sa byť oklamaný. Oklamaný predchádzajúcou stomatologičkou. Rozmýšľal som nad tým, či to bol jej štýl, flákať svoju prácu, ošetrovať tak laxne a bez záujmu? Alebo bol jej prístup súčasťou jej stratégie? Veď, keď sa nad tým zmyslím, stomatológ funguje len vďaka zlému stavu chrupov našich spoluobčanov. Prečo by mala učiť ľudí ako sa správne starať o svoj chrup? Prečo by mala odstraňovať zubný povlak/kameň, keď z neho môžu vyrásť krásne zubné kazy? Prečo by mala vôbec na niečo upozorňovať? Potom by nemala pacientov a tým pádom ani zárobok. Obávam sa, že to bolo časť jej stratégie. Ublížila mi nielen tým, že zlyhala vo výchove, tým že ma nenaučila prevencii, nenaučila ma sa starať o zuby, ale aj tým, že vďaka jej prístupu mi zničila niekoľko zubov. Veril som jej, že je naozaj odborník, a že sa mi snaží pomôcť. Žiaľ, opak bol skôr pravdou.
Čo teraz? Mala by byť potrestaná za svoj prístup plný nedbanlivosti? Alebo trestné oznámenie? Môžem vymáhať od nej náhradu škody? Aká je teda zodpovednosť lekárov za naše zdravie, ktorú neustále všetci lekári tak dogmaticky proklamujú? Môže vám vytrhnúť nesprávny zub. Stáva sa to. Akú zodpovednosť a aké následky za svoj nesprávny krok bude niesť? Aké dôsledky to pre ňu bude mať! Obávam sa, že žiadne. Pacient mykne hlavou a rázom lekárovi odpúšťa. Hovorí si: „Aj majster tesár sa utne". Môžem byť vlastne rád, že niekto prijal moju žiadosť o odovzdaní svojho zdravia/života do niekoho rúk. A ja sa o svoje zdravie nemusím starať....

Alebo inak
Poznáte to. Cítite sa pod psa, máte horúčku, ste malátny, bolesť v hrdle. V podvedomí si  stanovujete diagnózu, i keď neviete isto čo to je. Nie ste predsa lekár. Ten predsa musí vedieť prečo ste chorí, ako to vzniklo a čo s tým treba urobiť? Lekár vie proste všetko. S týmto vedomím navštevujete lekára s vierou, že vás vylieči a ukáže vám recept na zdravie, ktorý vám zaručí, že nabudúce už nebudete musieť navštíviť jeho ambulanciu.

Po niekoľko hodinovom čakaní sa konečne dostávate na rad. Stačí pár pohľadov a lekárovi je hneď všetko jasné. Nie sú potrebné žiadne testy, žiadne otázky na mňa, na moju životosprávu. Poväčšine stačí zopár viditeľných symptómov na stanovenie diagnózy. Návrh liečby pozostáva prevažne len z informácií, čo a ako často treba papať, a kde si to kúpiť. Žiadne informácie o alternatívnej liečbe, o prevencii, o podpore liečby, proste nič. Proste tu máš recept a rýchlo choď.
Uvedomujem si, že som práve opäť navštívil „predpisovača receptov". V lekárni tajne dúfate, že to, čo vám doktor diagnostikoval a navrhol ako liečbu, je naozaj to správne. Ak nie, veď predsa sa môžeme zastaviť o pár dní, ak nám bude horšie. Veď nevadí, že sa hazarduje so zdravím pacienta. A pocit zodpovednosti u lekára zase nikde.

Určite treba povedať, že aj pacient vždy nesie svoj podiel zodpovednosti za svoje zdravie. Nesiem si ho i ja, a v týchto prípadoch som zlyhal, v tom, že som žil v nevedomosti a lenivosti.

Paranoja či skutočnosť?
V istom smere som rád, že mám takýto typ skúseností. Tieto i viaceré ďalšie skúsenosti s lekármi mi otvorili oči. Pomohli mi stanoviť si správne priority a zmeniť prístup k svojmu zdraviu.
Uvedomujem si fakt, že keď nezáleží ani štátu, ani lekárom, ani ľuďom okolo na mojom zdraví, tak jediný, ktorému by malo na ňom záležať, musím byť ja. A podľa toho sa k nemu aj staviam.
Nesnažím sa presúvať celú zodpovednosť za svoje zdravie do rúk takýmto lekárom (tak ako to robí väčšina ľudí). Samozrejme, niekedy nemáte na výber. Snažím sa im vyhýbať svojou snahou o prevenciu a získanie vedomostí.
Keď už budem musieť, nech je to aspoň skutočný odborník, ktorý má naozaj záujem na mojom zdraví, nie na zisku, ktorý bude zo mňa mať. Takýto sa žiaľ dnes hľadajú ťažko.
Žasnem, keď vidím ľudí vôkol, ktorí nemajú problém zveriť svoje zdravie tzv. „odborníkom" bez rozmyslu. Zveriť napr. auto (kusy plechu zo 4mi kolesami) cudziemu človekovi ale už nedokážu. Žeby ich zdravie malo nižšiu hodnotu ako autu?! Jasným dôkazom takéhoto správania sa, sú situácie, keď sa spýtam ľudí vôkol, ktorí sú chorí, že čo im vlastne je, akú majú diagnózu. Najčastejšia odpoveď je: „Ani neviem, doktor nič nehovoril..., len, že musím papať zopár zázračných liekov..."

Akí sú ti naši lekári?
Viem, že máme dobrých aj zlých lekárov. Ako je to všade inde na svete. Nemôžem ich hádzať všetkých do vreci. Nepoznám ich. Tých dobrých si vážim a uznávam ich ako odborníkov a ako ľudí s dobrým zámerom. Služby od nich využijem, keď ich budem potrebovať, pretože viem, že to bude kvalitná služba, za ktorú nebudem mať problém i zaplatiť. Naivne dúfam, že týchto odborníkov bude mať naše zdravotníctvo viac. Potrebujeme ich. I keď bez ráznej zmeny v našom zdravotníctve i školstve to pôjde len veľmi ťažko.

Tých zlých, ktorí sa tvária, že sú nenahraditeľní, tí ktorí sa tvária, že iba oni rozhodujú o našich životoch sa ale pýtam: Koho vlastne liečite? Pacientov alebo svoje peňaženky?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?