Môžem byť hrdý na Slovensko?

Autor: Branislav Holbay | 24.1.2012 o 20:13 | (upravené 24.1.2012 o 22:53) Karma článku: 8,93 | Prečítané:  1075x

Kiež by som bol ako ona. Myslím, ako moja priateľka. Žije si relatívne bezstarostne. Nemá pri veľké nároky na život. Veľa toho nepotrebuje. Vie sa tešiť aj z mála. Život vôkol príliš nesleduje. Zaujíma ju hlavne súčasný život. Do budúcnosti sa takmer nepozerá. Nesleduje správy, nevie veľa o kríze, politiku nesleduje, nevolí, nevie čo je „gorila" a ani ju to netrápi. Žije si spokojne v sladkej nevedomosti... Na druhej strane som tu ja. Človek hľadajúci pravdu, ktorý príliš šťastia nenachádza. Čím viac toho viem, tým som menej spokojný a menej šťastný. Neviem sa tešiť z toho čo mám, stále prahnem po niečom ďalšom. Nie nebojte sa, nie je to nič materiálne. Tieto veci ma priveľmi neuspokojujú. Pachtím po poznaní, po uvedomení sa, po pravde a po vzdelaní. Problém ale je, že veľká väčšina tej pravdy, ktorá sa mi neustále pre mnou otvára nie je až taká pekná, ako by niekto čakal. Ba naopak je krutá a nepekná.

Keďže som Slovák, vnímam situáciu u nás doma oveľa intenzívnejšie než situáciu niekde inde vo svete. Popravde zo súčasnej situácii na Slovensku je mi zle. Až tak, že som o tom musel napísať týchto pár odstavcov.

Je mi zle,

  • keď vidím ako ľudia morálne upadajú a nechávajú sa zlákať vidinou šťastného života založeného na materializme,
  • keď vidím ako sa stáva zo Slovenska otrocká kolónia pre susedné parazitujúce krajiny.
  • z toho, že banky majú v hrsti celý národ a robia si s nami čo chcú, pretože majú všetok náš majetok,
  • keď sa bežný Slovák nemôže dovolať spravodlivosti, len preto, že je bežný, neupláca a nemá konexie,
  • z nášho zastaraného školstva, kde sa kupujú maturity a diplomy a produkujú sa ľudia, pre ktorých neexistuje uplatnenie,
  • zo zdravotníctva, kde z pacienta sa stal tovar, ktorý treba uchovávať v chorobnom stave,
  • keď predstavitelia nášho štátu zdierajú ľudí s úsmevom na tvári a s cieľom osobného obohatenia sa,
  • že naše hlasy vo voľbách nič neznamenajú a nič nezmenia,
  • keď vidím ako si ľudia závidia dokonca aj tu 30 ročnú hypotéku,
  • že z ľudí sa stali nekoneční egoisti,
  • ...

Myslím, že ďalej už ani nemá význam pokračovať. Pýtam sa sám seba, kto sme, čo sme to za ľudí, čo sme to z národ?

Môžem byť hrdý na Slovensko? Môžem byť hrdý na slovenský národ? Chcel by som byť, ale nedá sa mi.

Uvedomujem si to, že najbližších 100 rokov sa Slováci nezobudia a tento stav sa nezmení. Ba práveže to bude len a len horšie. Toto si snáď už uvedomuje aj ten najväčší Slovák, optimista.

A tak, tu teraz stojím pred otázkou: „Ako ďalej"?

Zahodiť toto všetko za hlavu, zabudnúť na tieto všetky skutočnosti, neriešiť tieto veci, relatívne spokojne si žiť a vychutnávať si každú chvíľu tohto života tak ako to robí moja priateľka? Žiaľ, toto asi nedokážem, viem toho už príliš.

Alebo si nájsť nejakú inú spoločnosť, kde je tá pravda oveľa krajšia. Snívam, o živote na opustenom ostrove, kde nedosiahnu špinavé ruky bankárov, politikov, mafie a otrokárov, kde ozajstná sloboda, je to, čo robí človeka šťastným.

Akou cestou sa vyberiem, zatiaľ ešte neviem. Sú tu ale tie sny, tie, ktoré sa môžu niekedy naplniť..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.


Už ste čítali?